Katalóg chorôb račianskych cyklotrás

Autor: Sebastián Bražina | 13.6.2020 o 16:57 | Karma článku: 3,67 | Prečítané:  1066x

Aj račianske cyklotrasy dlhodobo postihuje akási vražedná epidémia. Zbieral som teda v teréne údaje, aby som pripravil tento výkaz pre cyklistický krízový štáb. Treba zakročiť, kým nebude neskoro...

 

Takmer zdravý pacient

Zostalo ich málo. Nie sú dokonalí, majú zopár hrbolčekov a výmoľov, ale aj tak ich máme radi. Nemusia byť rovní, občas sa trocha „kurvia“ (krútia po nemecky). Ich povrch však stačí na to, aby sme im to odpustili.

Príklady: Úsek Juravy (cyklotrasa Jur/Rača/Vajnory), ktorý je takmer v Rači. Niektoré z trás na Biely Kríž.

 

Zdravý, ale ohrozí

Na prvý pohľad všetko v poriadku, štrukturálne fajn. Treba ho však vnímať v širšom kontexte. Títo jedinci sa totiž vyskytujú spravidla na cestách, kde chodia cyklistami opovrhujúci vodiči. Samotná cesta je teda pocitovo fajn. Potom však príde moment, keď sa ocitnete 25 centimetrov od kamiónu, ktorý z princípu proste nespomalí. Prečo by aj, jeden cyklista hore dole. A ešte budete radi, keď vás nejaký vodič neobšťastní ostrekovačom alebo nezoberie dverami.

Inžinieri skrátka mysleli, že stačí nakresliť pruhy na každej strane cesty a je vybavené. Nepovažovali situácie dve autá-bicykel, dve autá-dva bicykle, auto-bicykel-kamión, kamión-dodávka-bicykel alebo skrátka debil/y (stačí aj jeden)-bicykel za dôležité. To, že potom mávame my cyklisti nočné mory, už nikoho netrápi.

Príklady: No premnožili sa, svine. Úsek z Rendezu do Vajnor. Srdce Rače pri Detvianskej. Cesta na ktorej bývajú hody a Vinobranie. A tak ďalej...

 

Chorý, chromý, podráždený

Aj chorý kôň kope, keď je zahnaný do kúta. Rozbité pseudo-cyklochodníky sú práve týmto koňom. Majú hrbole, majú diery, majú kry po stranách. Nechcú aby ste ich používali a dajú vám to pocítiť.

Kameňom úrazu (často ležiacim na tomto pacientovi) je ich lokácia. Obvykle sa nachádzajú vedľa predchádzajúceho pacienta. Cyklista teda stojí pred voľbou:

  1. Pôjdem po fajn ceste kde ma z najväčšou pravdepodobnosťou zabije auto
  2. Pôjdem po úplne rozmlátenom chodníku kde ma vyklepe ako rezeň
  3. Nikam nejdem, doma budem

Možnosť tri neprichádza do úvahy. Voľba je ťažká. Na jednej strane vás vytrúbi auto, na druhej vám vynadajú chodci. Bicyklovať nie je ľahké.

Príklady: Už spomínaný úsek Rendez-Vajnory. Cesta od amfiteátru na Biely Kríž (v týchto úsekoch však nemá cyklista na výber, je prítomný iba tento typ chodníka). A v podstate všade kde je aj predchádzajúci pacient...

 

Nie je. Umrel alebo čo

Sú isté úseky, ktoré podľahnú chorobe úplne. Je ťažké generalizovať, symptómy sú veľmi individuálne. Prejdime teda na príklady:

 

Úsek Vajnory-Jurava (hrádza)

Nie je v Rači, ale pre Račana cestujúceho po Jurave je tento úsek kľúčovým.

Na začiatku bol tento pacient úplne zdravý.

Následne ho patogény (robotníci) z neďalekej stavby diaľnice nakazili (zavreli) zátarasami. Ja osobne som ho najprv obchádzal po ceste, za čo som bol vytrúbený (situácia debil-cyklista). Nejaký hrdina však ozdravil tohto pacienta a zátarasy skrátka odsunul. Na posledný moment si tento úsek užil život.

Pribudlo viac zátarás. Opäť ich hrdinovia komunity odsunuli a pacient dožil posledné chvíle.

Potom ho zabila choroba. Bol absolútne zdevastovaný patogénmi (robotníkmi) z neďalekej stavby. Zmizol z povrchu zemského. Zátarasy sa dali obísť, ale naskytol sa iba pohľad na smutnú rozkopanú hlinu. Jáj a pribudli zátarasy.

Ďalší vývoj je fascinujúci. Pacienta zaliali asfaltom, vyzerá teda zdravo. Zátarasy sú však stále prítomné, lebo vraj je to už cesta (aké dehumanizujúce). Hrdinovia komunity však zátarasy poodsúvali a dokonca niektoré odvážne rozbili. Oficiálne teda pacient nie len že nežije, ale ani neexistuje. Ja (a mnohí ďalší) ho však naďalej využívame. Nazývam to slovenský cyklistický paradox.

 

Úsek Rača-Svätý Jur

Bolo to náhle. Pacient bol úplne zdravý. Kvôli korona-obmedzeniam cez Veľkú Noc však zrazu zomrel. Nejaký niekto skrátka zavrel bránu pri vstupe a dal na ňu papier, že tam nemáme ísť. Tento prípad je na hranici choroby a vraždy.

Hrdinovia komunity sa však nevzdali, bránu pootvorili a pacient opäť pocítil dotyk kolies našich bicyklov. Prečo tento úplne nevinný úsek niekto len tak zavrel, akú mal právomoc, komu tým pomohol a prečo nikoho netrápilo, že to každý ignoruje, dodnes neviem. Je mi však zle už len z pomyslenia, že niekto takto nehanebne zabije nevinného človeka (cyklotrasu). 

 

Epidemiologický pohľad

Každý Račan vie, že keď sa Bratislavčania sťažujú na cyklotrasy, tak skrátka nevedia o čom hovoria. Ešte aj kamaráti z Čiernej Vody, Bernolákova a Svätého Jura mi vraveli, ako dobre sa im bicykluje, lebo rekonštrukcie. Obyčajní cépéčkári!

Zhrnul by som to asi tak, že niekde je to blbé a niekde nie. Dá sa to prežiť, človek si zvykne na všetko. Mojim cieľom bolo poukázať najmä na fakt, že Rača určite nie je žiaden Amsterdam.

Viac nenapíšem, lebo ma z mojich cyklodobrodružstiev s našimi pacientami hrozne bolí zadok a už nevládzem sedieť pri počítači.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Naď očakáva, že počas víkendu otestujú aspoň tri milióny ľudí

Najväčšie problémy spôsobovali drive through odberové miesta.

Vo svete píšu o nepresných testoch aj o výzve prezidentky

Únia sa môže Slovenskom inšpirovať, ak sa projekt podarí.


Už ste čítali?