Nie sme si rovní

Autor: Sebastián Bražina | 4.6.2020 o 16:06 | Karma článku: 6,62 | Prečítané:  2043x

Organizácia reprezentujúca ženy v komunistickej strany Sovietskeho zväzu ukončila svoju činnosť v roku 1930, pretože jej cieľ rovnosti bol dosiahnutý. Súdruhovia urobili vtedy chybu. V rovnej spoločnosti totiž nežijeme doteraz.

 

Amerika

Krajina slobody, demokracie a... násilia. Brutálny zásah polície vyústil smrťou Afroameričana Georga Floyda. Spoločnosť odpovedala vlnou protestov, z ktorých niektoré boli sprevádzané výtržníctvom. Prezident Donald Trump volá po tvrdých a ráznych krokoch, rodina zavraždeného po ukončení násilností. Sociálne médiá sú plné zmiešaných reakcií.

Zo sveta sa vytráca empatia.

 

Protestujúci

Títo ľudia nejdú do ulíc z pasie. Pandémia ich pripravuje o sociálne zázemie, konkrétne v Amerike sú menšiny ako tá afroamerická disproporčne zasiahnuté. Pracujú často v „podradných“ zamestnaniach, ich pracovné pomery zomreli prvé. Rozumiem ich frustrácií. Boja sa o svoje rodiny, v aktuálnom režime sa len ťažko dovolávajú spravodlivosti. Keď sa k tomuto pridá aj strach o život, lebo „jeden z nich“ o ten svoj prišiel... ako biely muž západného sveta si to len ťažko viem predstaviť.

Nie je fér protesty odsudzovať. To, že napriek pandemickej situácií idú ľudia do ulíc, nie je dôkazom zlých úmyslov. Je to dôkaz strachu a zúfalstva. Milujú svoju krajinu tak, ako aj ja. Pocit, že sa v nej nevedia dovolať spravodlivosti musí byť strašný. Používať minoritné skupiny výtržníkov ako dôvod na odsúdenie týchto protestov tiež nie je správne. Jednak preto, že sú minoritné. Jednak preto, že efekt davovej psychózy vie ľahko zmeniť dobré úmysly na zlé činy. Napokon, pocit hnevu voči korporáciám a garnitúre ponúka zvodné ospravedlnenie aj voči hanebným činom.

 

Polícia

Nie však fér odsúdiť ani druhú stranu. Tiež je terčom zovšeobecnenej kritiky kvôli istým jednotlivcom. Verím tomu, že väčšina zboru chce chrániť svoju krajinu, svojich spoluobčanov, svojich blízkych. Pocit autority a rasová nenávisť niektorých indivíduí ústia v ich neospravedlniteľné činy, ktoré potom vrhajú zlé svetlo na ostatných kolegov. George Floyd a mnoho ďalších Afroameričanov sa stalo obeťou týchto brutálnych činov. Je však mnoho policajtov, ktorí toto konanie odsudzujú.

Brutálne zásahy polície voči protestujúcim nemožno ospravedlniť. Treba však pochopiť, že aj na druhej strane barikády, napriek hrozivým oblekom a výzbroji, stoja ľudia. Ľudia, ktorí takisto pociťujú strach z hnevu druhej strany. Ľudia, ktorí ťažko pracujú a majú pocit, že napríklad Afroameričania sú zvýhodňovaní. Azda sa cítia byť vyprovokovaní, keď odpovedajú násilím. Azda majú príkazy „zhora“, ktoré ich „zbavujú“ zodpovednosti. Nič z tohto neospravedlňuje hanebné správanie. Ak mu však chceme predísť, treba ho v prvom rade pochopiť.

 

Obchody

Existuje aj chladný ekonomický aspekt problému, ktorý tak charakterizuje našu dobu. Ťažko sa mi hľadá empatia voči obrovských korporáciám, ktorých prevádzky utrpeli škody. Či sa chovajú fér počas pandémie sa ťažko hodnotí, keď stoja proti sebe peniaze a morálka. Či ich výber zamestnancov riadi rasistická paleta farieb je tiež problematické. Rozumiem však strachu ľudí, že možno práve ich malý obchod, ktorý sa stará o celé živobytie, bude ďalší na rane. Ostáva dúfať, že k tomu nepríde.

 

Najviac ma však zaráža, že máme na Slovensku tú drzosť tváriť sa, že sa nás to netýka.

 

Slovensko?

U nás sa problémom nerovnosti nezaoberáme dostatočne. Bola by chyba nechať sa zmiasť touto ilúziou a iba ukazovať prstom „za veľkú mláku“.

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevie po slovensky? Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.

Prečo rozhodujú o slobodách žien prevažne starí muži? Som zástancom názoru, že prítomnosť alebo neprítomnosť nejakého pohlavného orgánu by nemala determinovať miesto človeka v spoločnosti, vo firme alebo v domácnosti. A možno práve ten náš mužský pohlavný orgán môže za nedostatok zdravého úsudku, keďže máme často problém vnímať svet za jeho špičkou. 

Ako sa asi cítia cudzinci, ktorí navštívia našu malebnú krajinu? Môžem iba dúfať, že tých zopár bláznov, ktorí nadávajú a útočia na všetko čo nie je „spod Tatier“ nie sú rozhodujúcim faktorom pri tvorení názoru na náš národ. Ale bolo by také slovenské, keďže my sme takí skromní, že nám stačí pár bláznov, aby sme si utvorili názor kľudne aj o celej Ázii či Amerike...

Podľa akej logiky je faktorom na tvorenie mienky o človeku sexuálna orientácia? Nútiť niekoho aby nenávidel samého seba pre nejaké „drísty“ o tradičnej rodine. Rozhodovať sa medzi možnosťou slobodnej a otvorenej lásky a medzi prijatím do spoločnosti... to je rozhodnutie, pred ktorým by nikto nikdy nemal stáť.

Nespomenul som všetko, to by bolo na knihu. Aj táto zahanbujúca vzorka však podľa mňa celkom stačí.

 

Záver

Nestačí vnímať vraždu Georga Floyda. Nestačí vnímať utrpenie tých mnohých ďalších, ktorý ho predchádzali. Nestačí vyjadriť svoj názor a odsúdiť druhú stranu.

Je ľahšie vnímať dianie v Amerike ako strašné, ale vzdialené. Je ťažšie pozrieť sa okolo seba, vo svojej krajine či susedstve a vidieť problém tam. Je to ťažšie, pretože tento krok prináša zodpovednosť, niečo s problémom robiť.

Žijem vo svete kde nemajú všetci rovnaké možnosti. Odsudzujem svojich oponentov, odmietam pochopiť ich konanie. Spoločnosť, do ktorej som sa narodil a v ktorej vyrastám, je nerovná. Mám pocit, že mi chýba empatia.

Empatia a ľudskosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Naď očakáva, že počas víkendu otestujú aspoň tri milióny ľudí

Najväčšie problémy spôsobovali drive through odberové miesta.

Vo svete píšu o nepresných testoch aj o výzve prezidentky

Únia sa môže Slovenskom inšpirovať, ak sa projekt podarí.


Už ste čítali?