Duel s Klientskym centrom

Autor: Sebastián Bražina | 6.11.2019 o 15:48 | (upravené 8.11.2019 o 11:06) Karma článku: 10,01 | Prečítané:  6985x

Dedo odišiel z tohto sveta, ale jeho auto nie. Bolo ho treba prepísať na moju mamu. Jednoduchá úloha? Trt! Aj Herkules by zastonal...

Kapitola prvá – Ambícia

Odhodlaný mať to z krku som objednal termín na dopravnom inšpektoráte. Vedeli sme, že na to treba „veľký techničák“, ktorý sa stratil, ale ten sa predsa tiež vydáva v Klientskom centre. Plán bol jednoduchý:

  1. Prídeme s mamou do Centra v dohodnutom čase.
  2. Rýchlo získame „techničák“.
  3. Na inšpektoráte sme v objednanom čase a prepíšeme auto.
  4. Hotovo.

Keby som povedal, že tento plán nevyšiel, bola by to urážka pre všetky plány, ktoré kedy nevyšli. Tento plán išiel tam kde nesvieti slniečko, následne ho podupal Kaliňák aj s jeho Centrom a potom mu každá jedna úradníčka napľula do oka:

  1. Prišiel som do Centra skôr, že však vybavím aspoň ten „techničák“.
  2. Nenašiel som na automate na lístočky čo chcem robiť, tak som sa opýtal zriadenkyne, ako a kde sa získavajú „techničáky“ (prekvapivo to nebol „techničákový sad“).
  3. Povedala mi, že sa to už nedá, že už nedávajú lístočky na vydávanie „techničákov“, lebo okienko kde ich majú vydávať, má už veľa ľudí čo čakajú.
  4. Volám mame, že čo. Vraj že o 7 minút je tu, že to hádam prepíšeme aj bez toho techničáku (neprepíšeme).
  5. Tak sme sa ocitli ja, moja mama a kopa papierov (okrem „techničáku“) na plastových stoličkách pred inšpektorátom. Pol hodinu pred termínom.

Tu by som rád podotkol, že pokiaľ by sme neboli objednaní, boli by sme 156. v poradí. Pred nami by bolo 155 ľudí! Cestou som započul jedného pána ako sa sťažuje zriadenkyni, že tu je veľa ľudí. Tvrdila, že to iba dnes. On podotkol, že je tu už tretí krát a stále sa to nezlepšuje. Budúcnosť ukázala, že mal pravdu.

  1. V duchu som sa vysmial všetkým tým neobjednaným chudákom a vošli sme do jamy levovej.
  2. Pani si pýta „veľký techničák“, občiansky a nejaký iný papier.
  3. Všetko jej dávame a presviedčame ju, že síce máme iba „malý techničák“, ale že to stačí, lebo že ten väčší má určite v systéme.
  4. Je jasné že sa jej nepáčime, a že sa nás chce zbaviť. Napriek tomu ma posiela prefotiť nejaký papier na poštu v budove, lebo že ho strašne chce a potrebuje.
  5. Plný nádeje bežím, prefocúvávam a bežím naspäť.
  6. SBSkar ma zrazil na zem, s tým, že Kaliňák povedal, že sa tu nesmie behať (toto sa nestalo, ale kľudne sa mohlo).
  7. Mama vychádza a oznamuje, že treba aj obhliadku auta, na ktorú ale treba, áno presne tak, „veľký techničák“.
  8. Vybavujeme mi splnomocnenie, aby som to mohol riešiť ďalší týždeň samostatne.

Boj ešte len začína.

 

Kapitola druhá – Odhodlanie

Mal som papier s postupom ako prepísať auto. Ako v nejakej videohre som mal malé úlohy, ktoré musím splniť kým splním tú veľkú, prepíšem auto. S mocou splnomocnenia som sa vrhol ako drak na získanie „veľkého techníčaku“. Vedel som kam idem – do (nejakého) archívu. Vedel som čo tam chcem – „techničák“. Vedel som kedy to chcem – v pondelok. Alea iacta est!

  1. Chcel som si objednať termín na výdaj „techničáku“, ale webová stránka ministerstva mi v tom zabránila. Tak ako som sa v nej nevyznal, tak som nevedel kde sa objednávajú termíny na výdaj „techničákov“.
  2. O 13:30 som vkročil do Centra.
  3. Pýtam sa pani, ako a kde sa moja osoba dostane k „veľkému techničáku“.
  4. Hovorí mi, že to sa už dnes nedá, že už je tam plno.
  5. Ani bohovi.

Odmietol som sa vzdať. Bol som odhodlaný odísť s tým sprostým „techničákom“.

  1. Na automate som si vyťukal niečo s evidenciou vozidla a výdajom osvedčenia.
  2. Bol som druhý v poradí – prvé víťazstvo.
  3. Vchádzam dnu, hovorím pani čo chcem.
  4. Pýta sa ma aké mám auto.
  5. Aktívne nechápem.
  6. Pýta sa ma aké mám auto, a že či je zo zahraničia.
  7. Odpovedám, že mám červený Hyundai, a že je z Bratislavy.
  8. Smeje sa mi do tváre. Stále nechápem.
  9. Vysvetľuje mi, že ona tu iba eviduje autá zo zahraničia, ale že oproti mi ho hneď vydajú.
  10. Pochopil som, že má úzky profil zamerania, a že musím ísť oproti.

Oproti bol samozrejme ten nešťastný dopravný inšpektorát. Naše cesty boli prepletené ako Svätoplukove prúty. Musel som mu opäť čeliť. 

  1. Vraj hneď vydajú – tých 150 ľudí čo bolo zase (alebo stále) v poradí by asi nesúhlasilo.
  2. Nejako som sa objednal na automate na inšpektorát – samozrejme, bolo už plno.
  3. Dozvedel som sa však veľmi dôležitú informáciu – dá sa objednať aj cez internet.
  4. Zriadenkyňa ma zasvätila, že existuje web slovensko.sk, kde sa objednáva.

Objednám sa a nabudúce prídem na istotu.

 

Kapitola tretia – Nádej

Objednávka cez internet by mi zaručila vyhnutie sa radám a splnenie mojich požiadaviek úradníckymi rukami. Teda, som dúfal. Naivný blbec.

  1. Otvoril som slovensko.sk – pekná stránka, ale nikde ani muk o „techničáku“.
  2. Skúsil som sofistikovanejšie meno – „technický preukaz“.
  3. Nič.
  4. Dopátral som sa, že v skutočnosti hľadám „osvedčenie o evidencii vozidla č.2“.

Asi pol hodinu som hľadal na tej stránke, že „technické osvedčenie“. Neviem ani ako ani prečo mi svitlo, ale zrazu som našiel ten správny názov. „Techničák“, sa plným menom volá „osvedčenie o evidencii“. Malý je jednotka, veľký je dvojka. Povedal som si, že som blbec, a že som to fakt mohol zistiť aj skôr. Ale, bol som rád, že už aspoň viem čo hľadám.

  1. Našiel som gombík na „obnovenie osvedčenia...“, klikol som.
  2. Dostal som sa na nejakú podstránku – klikol som na „prejsť na službu“.
  3. Ocitol som sa na úplne inej stránke – klikol som, že sa chcem prihlásiť s občianskym.

Netušil som čo robím. Netušil som kam sa prihlasujem, ani prečo sa musím prihlasovať. Ale bolo mi to jedno. Chcel som len dostať termín a získať ten kus papiera.

  1. Vraj si mám stiahnuť aplikáciu na čítanie čipu na občianskom.
  2. Stiahol som ju a nainštaloval.
  3. Po spustení mi to nainštalovalo nejakú ďalšiu aplikáciu.

Akože ja nie som nejaký blbý s počítačmi, ale aké veci sa tu diali, to fakt nechápem. Ale aspoň som získal appky, ktoré URČITE v budúcnosti využijem..

  1. Skúsil som sa (zase) prihlásiť. Zlyhalo. Vraj nemám čítačku. Čítačku??? Akú čítačku?!
  2. Volám mame, že či nemá čítačku.
  3. Má, ale nikdy ju nepoužila.
  4. Beriem jej čítačku, dávam ju do počítača, vkladám občiansky.
  5. Opakujem proces. Všetko funguje.
  6. Zrazu mi to povie, že nemám aktivovaný BOK. Bokiaľ viem mám dva, ale dobre teda.
  7. Aby som získal BOK, musím ísť s občianskym do Klientskeho centra.
  8. Po prečítaní slov „Klientske centrum“ dostávam šok, padám na zem, plačem a trasiem sa.

Neposunul som nikam.

 

Kapitola štvrtá – Apatia

Cítim sa tak hlúpo. Moja nevedomosť čo hľadám a neschopnosť sa objednať sú nanajvýš deprimujúce. Naozaj som sa do toho oprel a naozaj som to chcel vybaviť. Ale ukázalo sa, že to skrátka nedokážem. Bol som v tom Centre trikrát a nikdy som nič nevybavil. Vždy sa posuniem o krok bližšie, ale, a toto je asi nejaký paradox, ďalej od cieľa.

Hľadal som na internete ako postupovať. Nič. Pozeral som si aj nejaké inštrukcie a pomoc na stránke ministerstva a na tom webe slovensko.sk. Nič. Pravda je taká, že ak sa naozaj chcem niečo dozvedieť, musím ísť do toho Centra. Ale nie je cieľom elektronizácie, aby som tam nemusel stále chodiť?

Som mladý občan, naozaj neviem ako presne vyriešiť každú jednu byrokratickú záležitosť. Táto krajina mi to vôbec neuľahčuje. Jediná šanca je prísť do Centra a dúfať, že narazím na niekoho milého, čo mi vysvetlí, že čo a ako. Kaliňák, ty beťár!

 

Pôjdem tam zase. Budem sa pýtať. Budem nástojčivý, trpezlivý a milý. Lebo jediné čo chcem mať vyryté na hrobe je:

„V PRAVDE ŽIL SOM, BYROKRACIU BIL SOM, AUTO PREPÍSAL SOM“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská tvrdí, že jej nejde o návrat do talára, hoci sa proti disciplinárke odvolala

O námietkach bude rozhodovať nový senát. Termín ešte nie je.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba má strach, bojí sa Harabina

Extrémisti sa snažia vytvoriť jednotný front.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Nechcela by Jankovská radšej mlčať?

Jankovská vyniká teflónom navonok a odhodlaním dovnútra.


Už ste čítali?