Kam kráča ľudstvo a aké má možnosti

Autor: Sebastián Bražina | 29.10.2019 o 10:07 | (upravené 29.10.2019 o 10:19) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  280x

Západ vs Východ. Krajina proti krajine. Vládca proti vládcovi. Akú budúcnosť ponúka ľudstvu „bojová“ história? Jedna kniha ponúka odpovede. O skaze, o revolúcií, ale aj o ich nevyspytateľnosti.

Obohacujúca kniha

Reč je o knihe „Why the West Rules – For Now“, alebo „Prečo Západ vládne – zatiaľ“, od Iana Morrisa. Myslím, že je jasné čomu sa venuje, ale len tak zhruba poviem, že rozoberá ako sa rozvíjal Západ a Východ v priebehu civilizácie a ako to asi bude v budúcnosti. Morris si dovolil obodovať ľudské dejiny, spísať tieto body do tabuľky a porovnávať, ktorej časti zeme to išlo lepšie! Mal pocit, že takýto ucelený prehľad dejín chýba spoločnosti, tak ho teda urobil. A ak sa niekde pomýlil, aspoň rozprúdi diskusiu a niekto ho opraví. Potrebnú diskusiu. O výhrach a katastrofách minulosti a o ich implikáciách do našich vlastných životov. A nie je tých implikácií málo...

 

História sa neopakuje, ale...

Začnem skromne, stručnou históriou ľudstva. Západná civilizácia začala na Blízkom východe pár tisíc rokov pred tou východnou, ktorá začala zhruba v Číne. Dlho bol Západ vpredu, potom padla Rímska ríša, niečo sa tu pokazilo a zrazu viedol Východ. Viedol až do priemyselnej revolúcie, kedy si Západ podmanil svet. Ako to ten Morris rátal, tak vyrátal, že najneskôr v roku 2103 sa dostane Východ dopredu. Zároveň počas svojho výskumu zistil, že jednotlivci nezmenia veľký obraz dejín. Vedia ho spomaliť alebo urýchliť, ale dlhodobé trendy sú dlhodobé trendy. To nie je žiaden determinizmus, len možno pripomenutie človeku, že niekedy si prikladá priveľkú váhu...

V tomto kontexte som sa pozrel na dnešok. Uvidel som Ameriku s Čínou v trhovej vojne, v ktorej napokon utrpia škody obe strany (a možno aj nejakých ďalších päť). Alebo ruské míňanie peňazí na rozloženie EÚ, ktoré uškodí Rusku lebo tie financie treba inde, ale aj krajinám Únie, ktoré to potom musia riešiť. Pointa je, že takéto krátkozraké naháňanie sa za dočasnými cieľmi je zbytočné. Nie som nihilista, chcem len podotknúť, že s trochou odvahy a zamyslenia sa, uvidím väčší obraz sveta ako „moja krajina je silnejšia, všetci ste teda horší“! Predsa len, chýba mu perspektíva...

 

Vyhliadky do budúcnosti

Morris vidí v budúcnosti dva väčšie obrazy sveta: 

  1. Prvý je „Nightfall“, de facto koniec sveta. Koniec starej civilizácie ako ju poznáme, čo znamená návrat do minulosti. Alebo rovno jednosmerný lístok do hrobu. Či už výsledkom epidémie, jadrovej vojny alebo globálneho otepľovania. Takzvaný „Doomsday Clock“, čiže „Hodiny súdneho dňa“, sú momentálne nastavené na dve minúty do polnoci. Polnoc asi nemusím hovoriť čo znamená. Ak to znie desivo, tak to je dobré. Zbrane a vplyv človeka na planétu sú omnoho väčšie ako v minulosti. Preto je aj namieste sa báť, že koniec civilizácie by bol omnoho „veľkolepejší“ (a jednoznačne fatálnejší) ako v minulosti.
  2. Technologický pokrok má však aj druhú stranu. „Singularity“, takzvaná „technologická singularita“, je stav, keď sa človek prepojí s počítačom a vzniknú nové bytosti, taký Homo sapiens 2.0. Je to iba fantastický sen? Mám sa toho báť??? To nevie s určitosťou povedať nikto. Ale je zrejmé, že tak ako všetky technologické revolúcie v minulosti zmenili chápanie sveta ako takého, táto technologická revolúcia nebude výnimkou. Po priemyselnej revolúcií sa svet prepojil ako nikdy predtým, po informačnej ešte viac. S každou revolúciou sa zmenšil. Stal sa dostupnejším pre Homo sapiens.

Podľa Morrisa sa teda nedá predvídať, či bude v budúcnosti napredovať Východ alebo Západ. Tvrdí, že technologická revolúcia (singularita) potrebná na rozbitie „civilizačného stropu“ v podobe všetkých hrozieb, ktorým dnes ľudstvo čelí, zmení svet ešte viac ako ho zmenila revolúcia priemyselná. Svet sa natoľko prepojí a zmenší, že možno aj pojmy ako Východ a Západ zaniknú...

 

Väčšie riešenia na väčšie problémy

Lenže, ak v minulosti nemohli jednotlivci zmeniť veľký obraz dejín, dnes ho môžu aspoň zničiť. Príliš veľa bláznov drží v rukách jadrové hlavice. Ich ego im dáva pocit, že záleží iba na nich. Mýty zašlých kráľovstiev, a vojny kvôli týmto mýtom, smerujú svet do záhuby. Potreba človeka rezonovať v dejinách ho núti vraždiť, ničiť, nakupovať do bezvedomia a tváriť sa, že je to tak správne. Na rozdiel od minulosti, sú však vzniknuté problémy aspoň také veľké, ako celá planéta...

„Why the West Rules – For Now“ mi dala veci do perspektívy. História sa neopakuje, ale aspoň jej hrubé postupy áno. Buď príde katastrofa, ktorá už mnohokrát potopila civilizácie alebo revolúcia, ktorá posunie ľudstvo ďalej, ale radikálne zmení svet. Keďže mám ľudstvo celkom rád, prikláňam sa radšej k variantu číslo dva. Stagnácia žiaľbohu, a asi aj chvalabohu že žiaľbohu, nie je možnosť.

Katastrofy, hrozby, veľkolepé riešenia a zmena civilizácie - všetko obrovské pojmy. Až si to ako taký malý človiečik neviem ani predstaviť. Práve preto ma fascinuje, že môžem byť toho súčasťou. Strach zo zmeny a nechuť z potrebnej snahy – absolútne pochopiteľné. Ale globálne hrozby si vyžadujú globálne riešenia. Netvrdím, že každý má radikálne zmeniť svoj dom alebo mesto. Ale vďaka Morrisovi vnímam zmenu ako niečo prirodzené. Zmena dotiahla ľudstvo až sem, najvyšší čas ju prijať...

 

Quo vadis, Sebastián?

Chápem, že moje názory sa dajú odbiť ako „kontroverzné“, „budovateľsko-socialistické“ a „mládež nevie čo od dobroty“. Naozaj som však presvedčený, že zmena je potrebná. Že šarvátky o hraniciach štátov, ktoré budú za pár rokov neexistujúce, sú strata času. Keď mi Ian Morris dal históriu sveta na striebornom podnose, pochopil som, že aj ja raz budem história. Asi je preto čas sa rozhodnúť, že aká. A najmä začať diskusiu o mojich možnostiach...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská sa vraj proti disciplinárke odvolala len preto, že chce ubrániť nezávislosť súdov

O námietkach bude rozhodovať nový senát. Termín ešte nie je.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba má strach, bojí sa Harabina

Extrémisti sa snažia vytvoriť jednotný front.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Nechcela by Jankovská radšej mlčať?

Jankovská vyniká teflónom navonok a odhodlaním dovnútra.


Už ste čítali?